Porucha myslenia? Možno...

23. května 2009 v 18:24 | Raven |  Stalo sa..ako Odin povedal
12 ročné dievča s hrdosťou otvára svoj zápisník,ktorý celý pobyt v tábore nevidela. Nič sa mu nestalo. Veď si naň aj dávala pozor-zakopaný pod učebnicami,zavretý v krabici,zamknutý na kľúč. Nie je to jej denník. Veď komu by už len záležalo na tom,čo ona celý deň robila a čo zažila? Nie,toto je niečo cennejšie. Celý svoj vyfantazírovaný svet ktorý denne prežívala,keď si ostatní myslia že s neprítomným pohľadom čumí do blba,s ktorým zaspáva a o ktorom sa jej sníva...
Niekedy sa vážne zamýšľam nad tým,či mám normálne myslenie. Možno sa nad tým zamýšľajú aj ľudia okolo mňa :D Súdiac podľa toho,že mi spolužiačky hovoria,že ich otravuje sedieť vedľa mňa,lebo často sa jednoducho zasnívam a nevnímam nič okolo mňa. Začalo to v dvanástich,kedy bol u mňa vek zlomu a prežila som hádam najhoršiu krízu svojho života-zamilovaná do kreslenej postavy (meno nebudem zverejňovať).Pripadala som si ako psychopat,začínali u mňa zvláštne nálady,niekedy som mala pocit že bez neho nemá zmysel žiť a párkrát som myslela na samovraždu. Bola som hlúpa,nehľadala som nikoho komu by som sa mohla zdôveriť,len som ticho trpela a začala sa uzatvárať do seba. Začalo sa mi stávať,že keď som videla nejký film ktorý sa mi úplne dostal do hlavy,pretvárala som si ho v mysli a pridala svoju postavu.Žila som jej príbeh cezo mňa,možno je to nepochopiteľné ale ja somv tom našla ak nie závislosť,tak záľúbu.Keď som po niečom v reálnom svete túžila,netrápila som sa tým,nesnažila som sa dosiahnuť to,tá fiktiívna osoba vo mne,ktorá sa už toľkokrát zmenila,to mala,mala všetko čo som ja kedy chcela,postupne moje "druhé ja" žilo v čoraz viac fantasy svete,stávala sa anjelom,upírom,diablom,elfom...A všetko bolo zaznačené v zápisníkoch.Plná hrdosti som si cih čítala,až už ich bola riadna kopa. Začala som sa o ne báť,bola som paranoidná.Strážila som ich,neustále kontrolovala,snažila som sa kontrolovať aj svoje nálady. Veď obsahovala všetky "naše" lásky,ktoré som tam horlivo opisovala,bola som viackrát zamilovaná ale väčšinou to bolo také nereálne...Viete že som to ešte nikdy nikomu nepovedala? Netuším ako vážna tá porucha môže byť,či sa ešte dá niečo robiť. Aktuálna situácia? Stále rovnaká. Mám vďaka tomu už nejaké problémy s profesormi. Vravím si,že je to možno natoľko mojou súčasťou,že sa už nezmením...
 


Komentáře

1 Daniela ♥SB♥ Daniela ♥SB♥ | Web | 23. května 2009 v 19:54 | Reagovat

"Začalo sa mi stávať,že keď som videla nejký film ktorý sa mi úplne dostal do hlavy,pretvárala som si ho v mysli a pridala svoju postavu.Žila som jej príbeh cezo mňa"
asi mi nebudeš veriť, ale robila som presne to isté! Ešte aj dnes žijem vo svojej fiktívnej realite, koľkokrát mi bývalá najlepšia kamoška povedala, že príliš snívam? To sa ani spočítať nedá... niekedy žijem viac pre sny ako pre skutočnosť (for my dreams I hold my life), pretože tam mi všetko vychádza, žiadne želanie tam nie je nesplniteľné, je to moje útočisko kam môžem vždy ísť a nikto ma tam nesklame... a ďalej, je to neskutočné ale pripadá mi to akoby si naozaj opisovala aj môj život- k samovražde som mala veľakrát veľmi nebezpečne blízko, som schopná sa zaľúbiť do hocikoho (všetky tie noci, ktoré som preplakala kvôli postavám z kníh... tých bolo pomaly ešte viac ako žiadostí, nech prestanem snívať)... až mám niekedy naozaj pocit, že moja myseľ odmieta byť šťastná, a je to doslova psycho, ako píšeš...
Asi to bude znieť blbo, ale vážne ťab chápem!

2 kAtA kAtA | Web | 23. května 2009 v 22:13 | Reagovat

Máš hezu blog...jaký máš zaměření?máš to na určitou věc nebo na všeobecno?

3 Kirsti Kirsti | Web | 23. května 2009 v 22:18 | Reagovat

Chápu tě... některý části z toho, co píšeš, dokonale sedí i na mě... často zrácím kontakt s realitou, protože sem neustále uzavřená ve svojí hlavě... a sem tam spokojená, protože právě tam je ta brána k tomu vysněnýmu světu... Neřekla bych, že to je nějaká porucha myšlení... přije mi logický, že když vidíš všechen ten hnus tadytoho světa, chceš utéct...

4 Ariel your SB Ariel your SB | Web | 24. května 2009 v 12:38 | Reagovat

Všetko čo si tu napísala, sedí aj na mňa:) Mám pocit, akoby som čítala o sebe... U mňa to tiež začalo v 12-tich a trvá dodnes, už síce nie až v takej miere, ale trvá...

5 Daniela ♥SB♥ Daniela ♥SB♥ | Web | 25. května 2009 v 7:05 | Reagovat

mmm... neviem ako ty ale ja mám niekedy pocit, že už bude jednoduchšie sa ani nesnažiť zmeniť...

6 Raven Raven | Web | 25. května 2009 v 19:23 | Reagovat

Diky baby,fakt pre mňa veľa znamená,keď viem že nie som jediná.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.