Trees have droped their leaves...

20. června 2009 v 11:36 | Raven |  Stalo sa..ako Odin povedal
Nikdy im to neodpustím. Ktovie kým by som sa stala keby som nemusela byť nimi denne obklopená..


Keď má človek príliš veľa času na rozmýšľanie,buď uskutoční úžasný nápad,zostrojí nový vynález alebo sa znova ponorí do svojich chaotických spomienok na minulosť.
Ak by sa ma pýtali: S kým si najviac rozumieš? Kto sú tvoji priatelia? Komu dôveruješ? Ostala by som stáť so sklopenou hlavou a potom by som pokrútila hlavou.Neviem!Neviem!Neviem! Vo väčšine ohľadov nenávidím toto mesto. Nenávidela som aj to predtým ale to bol iný príbeh. Moje sídlisko je pre mňa len príliš známe bludisko budov,rovnako ako moja trieda len pre mňa bezvýznamný dav ľudí ktorí o mne vedia asi toľko čo ja o nich-takmer nič. Vy ste zo mňa urobili samotára,ktorý som! Je to vaša chyba! Nikdy tento článok neuvidíte a mne je to jedno! Je smutné že s väčšinou problémov som sa vysporiadavala sama-môj vymyslený život bol pre mňa len únik od reality a tak som bola šťastná,to mi k prežitiu stačilo. A ešte horšie je,že nič sa nemení. Našli sa už ľudia ktorí ma otvorene neznášali,ignorovali,otravní ľudia ktorí ma len využívali a doliezali za mnou aj po jasných vysvetleniach a máličko ľudí ktorých by som mohla nazvať chvíľkovými priateľmi alebo známymi. Stále je to tak. A hovorila som si-čo viac chceš? Buď spokojná s tým čo máš lebo ti nakoniec nezostane nič! Pravda je,že ja som nikdy nebola typ na povrchné táranie,ohováranie,vtipkovanie a sledovania toho čo "frčí". Aj tak sa dokážem normálne porozprávať len s pár ľuďmi nad 18,lenže oni majú vlastných priateľov a iný život,do ktorého sa ja nechcem nasilu strkať. V istých ohľadoch som paranoidná ale to je zase len reakcie na pár situácií v mojom živote. Radšej nedôverovať ako byť slepo oddaná. Možno..aj to je dôvod prečo som nechcela byť kresťankou. Mala som 12 keď som všetko dávala za vinu Bohovi,nechcela som sa modliť a dôverovať niekomu,kto si moju dôveru nezaslúži. A predovšetkým som sa nechcela len modliť ale niečo urobiť. Koľko takých sĺz bolo zbytočných?

A začala moja cesta nenávisti,pomsty,zo psa sa stal vlk...
 


Komentáře

1 LizzieBathory LizzieBathory | Web | 22. června 2009 v 11:46 | Reagovat

.... neviem čo na toto povedať, snáď len, že ja som zažívala podobné obdobie. A koľko mám priateľov teraz. Pomohla zmena školy, ale hlavne myslenia.
Inak....čo s tým mojim bannerom?

2 Margrethe→ SB Margrethe→ SB | Web | 22. června 2009 v 15:51 | Reagovat

Ach... Máš pochmurný život, tak jako já.I když u tebe je to ovlivněno něčím, co se ti stalo ve 12... ptám se s opravdovým zájmem ne pro drby, ale pro tvou duši, protože mě zajíma... co se tenkrát stalo?

3 Margrethe→ SB Margrethe→ SB | Web | 22. června 2009 v 16:30 | Reagovat

Taky nevyrážím ven s kamarády, jen občas s jedou holkou. TeĎ končím základku a je už na mě vidět, že se moc nesnažím o to upevňovat si vztahy s lidmi ze třídy. Není to proto, že bych se jich tak brzo vzdala, jen se žádným jsem nezažila opravdové kamarádství... Taky ráda chodím sama na procházky, ale je jasné že člověk má náladu na společnost. Co takhle nějaký kluk ??? Nebo alespoň jedna kamarádka, že by se nenašla ??? A na jaké jsi škole, možná by ti opradu pomohl přestup....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.