Září 2009

Nestáva sa často ale...

30. září 2009 v 20:48 | Xaphania |  Že blbosti? Tak prečo sa smejete?
Myslím že následujúce výroky mojich drahých samostatnedeštrukčných bytostí obývajúcich so mnou cez prestávku lavicu a naše debaty nikto z vás nepochopí,to sa totiž chápať nedá :D Kto to kedy povedal,že sa nakoniec nájde niekto,kto mi bude chýbať keď prestúpim?Poviem vám na to len jedno :"Chňarch!" Len tak na pobavenie,ktoré je u mňa tak vzácne,že ho uchovávam v písomnej aj ústnej podobe ( aj tradovaním). Na chvíľu vás otrvám dobrou náladou :)

Adria: Tak sa spýtaj sama seba. Pre.....čo...

Sofia: Mám všetky starecké choroby od osteoporózy a senility po....toho nemeckého uja

Adria: Myslím,že Pišta *náš vychudnutý francúzsky lektor* o chvíľu stratí tretí rozmer
Monika:Áno napríklad..keď ho pretiahne parný valec *kuká po nás a nuvedomuje si,čo povedala*

Monika: Eh...často si cucala olovnaté farby?

Navyše,Lucia na facebooku vyhrabala jednu staršiu Trenčanistickú fotku z vystúpenia v galérii (tu ma je už celkom jasne vidieť,som druhá z toho vzdialenejšieho konca)

Tri údery na bubon a svetový comeback!

28. září 2009 v 21:06 | Xaphania |  Stalo sa..ako Odin povedal
Eh...no dobre,na to aby bol svetový musela by som byť trošku slávnejšia a vypadnúť z ľudského povedomia aspoň na dobrých pár rôčkov-na ktoré mi chýba trpezlivosť a nejaký sakra dobrý dôvod. Môj citlivý nevinný nepoškvrnený pohľad to tu nezniesol vidieť také schátralé a bez duše,so sľubom že sa vrátim s niečím novým. Ako zvyčajne som na nič nové neprišla :). A vy to tu budete musieť ďalej znášať bez ladu a skladu-napoly krídla večne premenlivej fantázie a kúziel,napoly búrka a blesky v divokom tanci metalu. Porušujem pravidlá matematiky ale tretia polovica som ja-to čo cítim,na čo myslím a o čom snívam totiž nie je časťou ničoho a zároveň súvisí so všetkým. Ale odkryjem jednu vrstvu môjho strašného egoizmu a spýtam sa vás-aké typy článkov vás zaujímajú tu u mňa,ktoré z nich sa vám vyslovene ľahko komentovali a príjemne čítali? Lebo ja sa priznávam-ťažko môžem okomentovať článok s jedným videom-sú ľudia čo to dokážu,ale ja na to nie som. *Záklon...eh nie myslela som úklon* ďakujem za pozornosť.

Pozastavenie

23. září 2009 v 16:01 | Xaphania |  Stalo sa..ako Odin povedal
Vzhľadom na moje krátkodobé vyťaženie (psychické a fyzické) a nutnosť obmedziť internet (naozaj výnimočne z môjho vlastného rozhodnutia :D) je blog pozastavený presne do pondelka 28.9.2009. Potrebujem načerpať nové nápady na články,premyslieť si akým smerom by sa mal môj blog uberať,keďže teraz kľučkuje niekde medzi pojmami "všeobecný","metalový" a "fantasy" blog. Nepáči sa mi,ako to tu posledné dni fungovalo s jedným článkom za dva dni-to sa musí zmeniť. Ten necelý táýždeň mi na to bude stačiť.
Zostaňte bdelí a na stráži s napnutými lukmi.
Vaša Xaphania.

60. výročie Trenčanu

21. září 2009 v 19:05 | Xaphania |  Stalo sa..ako Odin povedal
Ha a máte ma prekuknutú! To že spievam možno tušíte,ale možno nie,že som už dlhšie folkloristka (ale neslávim tu šesťdesiatku zároveň so súborom ako..no ako vlastne väčšina) Kto ma nájde? Som tá na korej je bytostne cítiť jej odpor k vrkočom,keďže jej odstávajú uši :D A stužka mi visí cez plece. Spievam aj sólo ale je tu toto zvláštne kúzlo,ktoré ma k Trenčanu pripútalo ( a možno aj Ďuro s jeho "maďarským accent",čo sa nedá pochopiť,pokiaľ ho nebudete počuť naživo pri príhovore)

Zimný Masters Of Rock

19. září 2009 v 10:00 | Xaphania |  Enter The Machine
28.11.2009 ZLÍN, športová hala Euronics (predtým Novesta)
NAZARETH (UK), KREATOR (Ger), LEAVE´S EYES (Ger), HOUSE OF LORDS (USA), JORN LANDE (Nor), SIRENIA (Nor), ATROCITY (Ger), ELIS (Lie), STREAM OF PASSION (Nl/Mex) ...

Agentura Pragokoncert potvrdzuje ďalšie kapely tohtoročného jednodenného open-air festivalu Zimného Masters Of Rock! K už potvrdeným kapelám NAZARETH, KREATOR, HOUSE OF LORDS a JORN pribudlo 5 nových kapiel, ktoré, snáď okrem jednej, majú jednu spoločnú vec vec. Všetky fungujú pod hlavičkou "Beauty and the Beast Tour", čo už samo o sebe dáva tušiť,čo majú spoločné. Ano, krásku s anjelskym hlasom za mikrofónom a a ko kontrast k nim drsný mužský "chraplák". Sú to LEAVE´S EYES, SIRENIA, ATROCITY, ELIS a STREAM OF PASSION. Okrem toho,všetky skupiny zároveň predstavujú svoje nové albumy.
Viac na www.mastersofrock.cz

Píp píp...po zaznení signálu si trhnite nohou

17. září 2009 v 21:50 | Xaphania |  Stalo sa..ako Odin povedal

Choďte do pi...zzérie všetci,čo odo mňa v posledných dňoch stále niečo chcete! Vy to síce neviete ale v týchto ťažkých časoch by ste odo mňa dostali voľnú vstupenku na všetko,keby ste používali také jazykové prostriedky,ktoré by môj ubehaný mozog nedokázal pochopiť. Keďže sa mi nechce zakaždým vytresnúť nejakú blbosť,radšej poviem na každú požiadavku "áno","neviem sakra" alebo "ňgunf" Po tragickom začiatku som niečo zbabelo odkladané predsa dokončila-okľukami a menej obšírne som vysvetlila JEMU ako sa...situácia má.
Snažila som sa stále hovoriť všeobecne,bez konkrétnych príkladov a vyznelo to tak blbo,že sme sa na to nakoniec stále smiali. Keď sa ale spamätal,stíchol a už som z neho nedostala ani jedno slovovyzeral naštvane ale a smutne. A znova som s výhovorkou ušla. Neznesiem pohľad na niekoho kto sa trápi-pocit viny sa do istej miery týka mojich sebeckých pocitov,ale aj nutkaniu pomôcť a urobiť všetko,čo bude v mojich silách.
Čo iné som čakala,ako to,že sa nebude ozývať ani odpovedať? Možno som dúfala,že to pochopí a nebude mu to vadiť alebo..sa aspoň bude tváriť že mu to nevadí,ale to je len moja vada-skrývať pocity,prečo by ju mal mať aj on?
Prekliala by som niekoho alebo niečo,keby bolo čo. Všetko sa to stalo kvôli zhluku náhodných udalostí,ktoré sa udiali práve vtedy a nie inokedy,môžem sa vyhovoriť na osud alebo...sa s tým proste zmieriť a snažiť sa aspoň niečo napraviť. Stále sa mi chce ísť za ním a so smiechom mu povedať,že som si robila srandu a že všetko je ako predtým.
Ale čo by to znamenalo? Ako predtým-plné mojej neistoty,občasnej neochoty stretnúť sa s ním,dvojzmyslených poznámok a následných strohých odpovedí. Nikto si nezaslúži trpieť kvôli mojej strašnej nestálej povahe.

Evankeliumi

15. září 2009 v 15:10 | Xaphania |  Tarja Turunen
Zdroj: blog Airy Iines Hyvönen,u ktorej som našla prvú časť black-death-symphonic-doom opery Evankeliumi,kde Tarja stvárnila démonicky pôsobiaceho strážneho anjela. Pôvodne som sem celé Evankeliumi chcela dať na stiahnutie,keďže na internete som to nenašla a mám to na DVD od mojej kamošky,maniačky na sťahovanie čohokoľvek :D Má to skoro perfektný obraz a zvuk,jediný problém je,že môj počítač to akosi nevie načítať a tým pádom ani stiahnuť. Je to proste dokonale stvárnené,zaspievané,zahrané,scénicky odtancované...úžasná show. Tu je 11 partov Evankeliumi:
Milujem tú časť s Madonnou v sklenom valci :)


Nový design-zase?

14. září 2009 v 14:51 | Xaphania |  Rozhádzané pierka
Áno,niekde sa musí prejaviť,že posledné dni skáčem zo skaly na skalu,nikde sa nezastavím tak dlho aby som tam zapustila korene a neviem kde mi hlava stojí. Najradšej by som pár ľudí požrala a bol by pokoj :D Takže sa neľakajte prípadných zverstiev atď,všetko má svoj čas,idem prerábať menu a niektoré rozcestníky,čo potrebuje čas.
Držte mi palce.
(Možno s ním rozhorí aj stará láska ku všetkému vlčiemu a zvlčilému)

Tričká Winter Storm Czech Fanculubu

12. září 2009 v 11:05 | Xaphania |  Tarja Turunen
Dopredu uvádzam zdroj-tarjaturunen.cz a viem,že onedlho by sa táto informácie objavila na blogu Daniely ale nemôžem si pomôcť :)Článok som musela preložiť a trochu upraviť.

Fanclub winter storm czech pre všetkých Tarjiných fanúšikov pripravil možnosť objednať si fanclubové tričko, jeho konečná podoba: tu a tu. Kto má oň záujem,napíšte na mail Rtacudek@seznam.cz a nezabudnite uviesť svoju veľkosť!
Ponáhľajte sa,už je dosť záujemcov!
Gramáž trička je 165,farba čierna a cena sa pohybuje v rozmedzí 200 Kč za kus+poštovné 50 Kč (tričká sa budú predávať aj priamo na koncerte v Pardubiciach,pre tých čo tam nemajú možnosť ísť sa budú rozosielať poštou) Cena bude istá,až keď bude určitý počet záujemcov,keďže šablóna na obe strany stojí 650 Kč a finálna cena sa rozpočíta medzi všetkých.


Wishing You Were Somehow Here Again

12. září 2009 v 10:30 | Xaphania |  Rozhádzané pierka
Och,mala by som túto pieseň rada,keby som ju na speve netrénovala dve hodiny v kuse a dnes o jednej nemala nácvik,ktorý sa môže ťahať donekonečna,vzhľadom na spoľahlivosť mojej učiteľky spevu. Aj krásne veci ľudí po čase omrzia-a to je podľa mňa to najhoršie na ľudskej existencii. Ktovie,aké by bolo uchovávať si pocity celú večnosť,bez zmeny? Hrozné ale aj nádherné. A,zrejme aj to by nás po čase omrzelo :D


Pád Matky Stromov-ochutnávka

10. září 2009 v 18:44 | Xaphania |  Žije uzavretý v zápisníku...
Na skúšku sem dávam prvý diel môjho hm..diela? fantázie? Ako to nazvať? Je síce pravda že čím som bola staršia,tým sa to prestalo podobať na denník a dalo sa to nazvať príbeh. Dá sa to nazvať ochutnávka-rada by som vedela,či by vás to bavilo čítať,keď ja sa pri tom idem od hanby prepadnúť :D Čakám prudkú úprimnosť bez servítky.

" Dve tehly bronzu,nemienime o tom diskutovať! Len záujem a pochvala je mi nanič." ozval sa hromový hlas kováča Klosta,ktorý,tak ako po mnohé razy odmietol prijat služky poslov pri vyjednávaní s bielymi kentaurmi,ktorí javili záujem o jeho vypchávané chrániče z tvrdej kože a bronzovým tepaním. Za ním stál mohutný barbarský strážca Jarsha s vlásím nad kopytami,prevísajúcim tukom na bruchu,ktorý na ňom nepôsobil mľandravo ale hrozivo a mocne,masívnou čeľusťou a obojstrannou kopijou,ktorou si netrpezlivo búchal do dlane.Uškrnula som sa. To,že Klost odmietol posla neznamenalo,že pre svoj menší vzrast sa nechá vydierať jedným z tých "kozorožcov",ako nazýval vznešených kentaurov.
A navyše ho určite hnevalo,že každý jeho výtvor,či už sa jednalo o chrániče,drôtené košele,helmy alebo vypchávky,mimo mečov,odfarbovali na bielo,alebo ich zaliali bielym zlatom. Aj preto neúnosne zvyšoval cenu-ani vo sne by na ne neminul ani len pol bronzovej tehly,využíval hlavne tvrdú kožu divých mulefov a rohovinu. Biely kentaur s ostrými črtami tváre,oblečený v hodvábnej tunike s tenkým obojručným mečom za pásom len pokrčil plecami,otočil sa a odcválal po prašnej ceste,cez ktorú viedla akási pomyselná hranica medzi dvoma teritóriami. Klost si odpľul jeho smerom,ohrdnuto cúvol a odkráčal s Jarshom v závese,pričom sa navyknuto vyhol radu naostrených kolov,ktoré boli zabodnuté do hliny,opreté o pokrútené konáre stromov,slúžiace ako primitívna,ale nadmieru účinná ohrada.
Skôr ako zadržanie votrelcov slúžila na okamžitú smrť, takú rýchlu,že kentaur si ani nemusel všimnúť ako sa ocitol pred večným svetlom bohyne Ruhadoly .Obracala som v dlaniach ľahkú bojovú kopiju a otrávene som hrabala kopytom do presušenej,popukanej zeme. Už dávno nebolo až takto teplo-a navyše sa nič nedialo. Od nudy som saprechádzala hore-dole popri hranici,odkiaľ som čoraz silnejšie cítila pach "tých druhých"
Spomínala som,ako som sa tu hrávala s ostatnými žriebätami,vyhlbovali sme do zeme čiaru presne na mieste predelu,pišťali sme,keď sme len kúskom kopyta prešli ďalej,postrkovali sme slabších ďalej a potom zloprajne volali dospelých strážcov. Vtedy bol Jarsha oveľa mladší,ale tuším ešte hrozivejší,s chumáčom divej brady a pichľavými jantárovými očami,ktoré nás priklincovali k zemi nesmiernou silou. Vtedy som snívala o poklade,ktorí barbari strážia,keď ich strážci musia vyzerať tak hrozivo,že aj najodvážnejšie šlmy,veľké ako stromy-deti sa ich musia báť.

Kentauri

9. září 2009 v 21:18 | Xaphania |  Rozhádzané pierka
To bol jeden z mojich príbehov-tak ako Paolini opisoval život elfov,tak ja som sa "pustila" do elfov-bol jeden z novších,mala som vtedy 13 a jednalo sa opäť o "mňa" vsadenú do,tentokrát neinšpirovanej fantázie. Bolo o živote barbarských kentaurov,z ktorých všetci boli doslova čierne kone stáda-rodili sa s čiernou srsťou a podľa ich histórie boli potomkami zradcu,aj keď neboli jednej krvi. Barbari a kráľovské miesto bielych vznešených kentaurov boli viac-menej v neutralite,občas vznešení vykupovali perfektné barbarské zbrane a rešpektovali ich teritórium. "Moja postava" Enara bola v roli pozorovateľky,mladá barbarská strážkyňa spolu s ostatnými po časti,v ktorej som opisovala každodenný život kentaurov bezmocne sledovala,ako si človek získal bieleho vládcu,následovali situácie,kedy si ich ľudia nenápadne podmaňovali,až prišlo k otvorenej vojne a ľudská rasa predložila svoje tromfy. Vyúsťuje do trpkého konca-otroctva a záhuby bielych a čiernych. Vzhľadom k mojim...ehm vysokým znalostiam takéhoto tichého politického boja to bolo klišé ako hrom :D Čo by ste aj čakali od dievčaťa vtedy tak bezhlavo milujúceho fantasy?

Have you forgotten your angel...?

7. září 2009 v 15:07 | Xaphania |  Stalo sa..ako Odin povedal
Nebolo to tak dávno,čo sa Xaphania pustila do pravidelného každoročného upratovania všetkých skriniek,šuflíkov,poličiek a iných záhybov svojho písacieho stola. Opatrnosť tu bola na mieste lebo takmer vždy som narazila na niečo napoly zhnité,alebo celkom zhnité (zatiaľ nič mŕtve ani polomŕtve :D) Tak som šmátrala za radom šuflíkov,odhŕňala som obaly od cukríkov a ktovie čo ešte,keď som narazila na...poklad?
Nie,bola to stará krabica,na ktorej ležalo o očakávané polozhnité jablko.V tej krabici boli dva notesy a hŕba papierov,pokrčených a dotrhaných,s počmáranými okrajmi,zrejme od pokusov rozpísať pero. Žeby to bol denník? Porušila som niekedy svoj sľub,že k takému niečomu ani nepáchnem? To som si pomyslela,keď som prečítala prvú stranu,s nadpisom 24. august 2004.5 rokov dozadu! Denník bol strašne neosobne písaný,bol to proste jeden deň ktorý si plynul bez toho,aby sa stalo hocičo,čo by stálo za zmienku.
Ďalej boli strany prázdne,očividne vytrhané,sem-tam sa vyskytla nejaká kresba,aby som pravdu povedala,dosť dobrá na 10-ročné dieťa. Vôbec som si nespomínala,že by som niečo také kreslila alebo písala-predsa len,bola to dlhšia doba. Na konci ma upútal jeden obrázok-zahmlená postava,vzdialená od davu pekných dievčat.
Všetky držali v rukách červené ruže,len tá moja bola zvädnutá a opadávali z nej lupene. Viem,že som to bola ja a tu sa mi dokonca niečo rysovalo-niečo dávno zabudnuté. Druhý notes bol úplne zapísaný. Lúštila som svoje o dva roky staršie písmo dvanásťročnej,skladala som strany dohromady,domýšľala si,kde boli slová dočiarané alebo vytrhané kusy strán. Nečakala som,čo tam nájdem. Písala som príbeh,ktorého hlavnou postavou som bola ja a dejiskom moja fantázia. Boli to časti filmov a príbehov,dokonca mám pocit,že aj rozprávok a anime,ktorý som pretvorila podľa seba a pridala tam svoju vymyslenú postavu.
Bolo čudne zahanbujúce to čítať-vyskytovali sa tam aj romantické situácie,až som krútila hlavou,odkiaľ som toho mohla toľko vedieť ako dieťa v šiestom ročníku? Podľa tých úryvkov som bola každú chvíľu zamilovaná do niekoho iného,no bolo to stále horšie a horšie-toto bol totiž môj spôsob vyjadrenia citov aj k neexistujúcej osobe. Vezmime si taký totálne banálny príklad-keby sa mi páčil chalan zo školy a ja mu napíšem príbeh s princeznou vo veži a princom na bielom koni,chcela by som mu povedať,že ho milujem. Bolo to horšie,ako znova si uvedomovať,prečo a kvôli komu nechodím s Peťom. Na konci notesu bolo napísané-"Nech mi môj strážny anjel pomôže zabudnúť na toto všetko a nech mi dopraje normálny život"
Moje prianie sa zrejme splnilo-tie zápisky by som takmer považovala za cudzie a nikdy viac,odkedy som ich schovala za stôl som si na ne nespomenula.Až teraz.A vrátim ich za stôl a radšej už na ne ani nepozriem.

Bosorky

6. září 2009 v 18:10 | Xaphania |  Ostatné
Ako som už spomínala,moju najobľúbenejšiu podobu bosoriek "stvoril" Philip Pullman-až na to,že mimo najznámejších legiend neovládali a nevyvolávali duchov a anjelov a trochu mi tam chýbali práve tieto rituály. Jednalo sa o dlhoveké,nádherné,dravé ženy zo severu oblečené v pásoch čierneho hodvábu s démonmi vtákmi,žijúce v klanoch,ktoré necítili zimu a lietali na borovicových konároch,poznali proroctvá iných svetov a prírodné pravdy,bojovali lukmi,šípmy a nožom,ale aj zaklínadlami. Ak sa chcela dcéra bosorky stať právoplatnou bosorkou,musela zniesť zimu sveru a nechať svojho démona na okraji pustatiny,kde sa v detskom veku stala veľká katastrofa a odvtedy tam nič nežije. Démoni tam nesmú vstúpiť a budúca bosorka musela zniesť hrozné utrpenie,keď sa vzďaľovali,no potom zistili,že nie sú oddelení,iba môžu ísť od seba na takú diaľku,akú chcú.
Asi najvernejšie zobrazenie jednej autorky-kráľovná klanu bosoriek od jazera Enara-Serafina Pekkala (vo filme perfektne zahraná Evou Green)

Kyvadlá

5. září 2009 v 22:35 | Xaphania |  Mágia kameňov
Drahokamy aj polodrahokamy majú rozličné využitie,tak ako majú každý inú farbu,štruktúru,tvar a zloženie. Ja osobne preferujem slnečný jantár,s ktorým mám prívesok a prsteň(budeme sa baviť mimo diamantov,áno? Nepredpokladám,že nejaké máte po vreckách. Iróniou osudu je,že diamant,ako drahokam aj pokiaľ sa jedná o mágiu zvyšuje sebavedomie. Akoby na to boli potrebné nejaké rituály :D) Niektoré dokonca,v kombinácií s vonnou silicou vylučujú určitú vôňu,upokojujú alebo povzbudzujú.Teraz sa budem venovať kyvadlám,ktoré sa z rôznych kameňov vyrábajú. Hovorí sa,že kyvadlá z drahých kameňov sú najosobnejšie a najcitlivejšie,takže my sa,ako bolo vyššie spomínané,uspokojíme aj s menej osobnými :)

Realizácia počas UMK

4. září 2009 v 15:37 | Xaphania |  Rozhádzané pierka
Hodina umenia a kultúry,alebo estetika je po nultej hodine asi najbezvýznamnejšia hodina školská. Nevidím rozdiel medzi ňou a umeleckou časťou v dejepise,čo sa maliarskych štýlov týka. Aj tak bolo najvtipnejšie duchaplné predstavovanie nových profesoriek. Za všetky monštrózne existencie nášho profáckeho zboru musím menovať Liptákovú a Tománkovú,fyzikárku a chemikárku. Pár hlášok na "zahriatie"
"Ja väčšinou všetko myslím vážne ale väčšinou to nie je pravda."
"Ste inteligentní a múdri,okrem pár výnimiek ktoré nebudem menovať....ale veď Minárik je v inej triede."
"Bartková,Bartková....však to je bratova sestra!"
"No však to sú tie tance so zadkami"(latinskoamerické tance)



















Farená a čierno-biela verzia môjho znudeného výtvoru,ktorý má pohľad uprený rovnakým smerom (do prázdna) ako ja počas nultej chémie.

Van Canto-Battery

2. září 2009 v 17:47 | Xaphania |  Enter The Machine
Nanananana,ratantantantan,battery,battery. Asi takto znie jediná accapella metalová skupina Van Canto,ktorá je práve týmto svetovým unikátom,možno od nej poznáte najznámejší cover-Wishmaster od Nightwish. Battery je cover od Metallicy,podľa mňa lepšia ako originál (aj keď skalní priaznivci starej dobrej Metallicy by ma za to ukameňovali),vokalisti majú skvelé hlasy a úžasne sa doplňujú,speváčka mi príde naozaj sympatická,nie je preumelkovaná a jednoducho spieva ako jej zobák narástol a ani na seba nevešia päťvrstvové róby,jednoducho krásne do kapely zapadá. (v tejto piesni sa zapája podstatne menej ako napr. v Speed of light) Toto video má dosť blbý zvuk ale ako jediné sa sem dalo pridať.

Kúzlo mŕtvych močiarov

1. září 2009 v 16:06 | Xaphania |  Žije uzavretý v zápisníku...
Skúsila som obrovskou okľukou obísť moje tradičné rýmovanie v básňach,vytvoriť niečo z experimentu-niečo zrelšie a použiteľnejšie (zatiaľ prvé dve časti). Je to začiatok konca básničiek predchádzajúceho štýlu...možno.

Zdrapili konáre skľavenú bolesť
Priestor,čo vymkol sa zákonom
Opitý posledným náznakom úsvitu
Biela holubica stratila ratolesť
Ohnivá sfinga zmietla ju závanom
Boh sa dočká len vranieho škrekotu

Ústa sú smädná,hoci voda
Sťa hady tancuje v priesvitnom obleku
Jej tanečnicou je tieňová kontesa
Ich krehké telá spojila dohoda
Smrť ochráni tú červavú suku
Kŕmi ju dušami z mŕtveho mäsa