Šamanizmus-silové zvieratá medzi nami

19. října 2009 v 16:32 | Xaphania |  Ostatné
Keďže téma tzv. mestského šamanizmu je mi čoraz bližšia,onedlho založím samostatnú rubriku-samozrejme,záleží aj na vašom záujme :)

Ak chceme šamanizmu porozumieť, nesmieme obísť fenomén silového zvieraťa. Ak sa chceme šamanským technikám venovať prakticky, musíme sa naučiť komunikovať so svojím silovým zvieraťom.
Najjednoduchšie by bolo povedať, že sila je vlastne energetický potenciál človeka. Ak máme málo energie, cítime sa zdeprimovaní, unudení, nepokojní, podráždení nezávisle na tom, či sa k nám dostávajú pozitívne alebo negatívne informácie. Jeden príklad:ak niekto v detstve dostane päťku alebo štvorku, no z akýchsi nevysvetliteľných príčin sa aj tak cíti veľmi dobre a ľahko,znamená to,že stav jeho energetických zásob bol dobrý.

Samozrejme, sú situácie, keď sa zdá, že nepriaznivé informácie a udalosti dokážu privodiť frustráciu a zúfalstvo. V takýchto prípadoch nejde o to, že by nejaká informácia mala silu zmeniť našu náladu: skôr by som povedala, že už pred prijatím informácie sme boli takí oslabení, že stačil aj nepatrný nepriaznivý impulz a naše naladenie sa preklopilo do tmavšej tóniny. Naše oslabenie, malá psychická imunita, ktorá nezriedka oslabuje aj imunitu fyzickú, vyplývala z oklieštenej energetickej zásoby.

Dostatok energie, čo v rovine psychohygieny a telesného zdravia znamená, že nad nami drží stráž ochranný duch, anjel či silové zviera, sa nemusí vždy prejavovať v psychickej čulosti, fyzickej výkonnosti, veselej nálade. Veď človek, ktorý je unavený a ospalý, môže mať uspokojúcu zásobu energie. Inými slovami, stav a kvalitu energie nemožno vždy "prečítať" z vonkajších znakov. Pravdaže, o energetickej zásobe mnohé napovie zdravotný stav, ale i charakter myšlienok, zvuk slov...

Podľa šamanov, ľudský energetický potenciál upadá vtedy, keď strácame kontakt so zdrojom, z ktorého sa napájame. Sídliskový človek žije v trvalej odlúčenosti od niektorých základných energetických zdrojov: nemá dostatok slnečného svetla, chýba mu živel vody a ani vzduch nie je najčerstvejší; nepožíva zdravotne nezávadnú potravu; neudržuje komunikáciu s rastlinami a stromami; stráca vnímavosť a citlivosť voči zvieratám... Ľudia bývajúci na vyšších poschodiach strácajú prirodzený kontakt so zemou... To sú len základné zdroje energie, ktoré sú spoločné všetkým ľuďom. Okrem týchto žriediel existujú aj individuálne zdroje -- každý jednotlivec má svoje miesto sily a takisto aj silové zviera.
Za miesto sily sa v šamanizme označujú tie lokality, v ktorých sa človek cíti dobre a z ktorých odchádza pookriaty, odpočinutý, nabitý energiou, čiže dobre naladený, svieži, plný nápadov a nových odhodlaní. Tým miestom sily môže byť určité zákutie v lese alebo hoci aj v mestskom parku; môže to byť určitá budova alebo jej časť... Na miestach sily sa v minulosti zhromaždili také energie a vibrácie, ktoré môžu posilňovať. Naši predkovia vedeli tieto miesta nájsť a už v predkresťanských časoch tam zakladali a budovali svätyne. Neskôr, na miestach týchto svätýň, vznikali kresťanské chrámy.

Aké možnosti má pri hľadaní miesta sily sídliskový človek? Mal by začať od predmetov každodennej potreby -- zamerať sa na "predmet sily". Takto zistí, ktoré farby a tvary mu dodávajú silu a ktoré ho o silu oberajú. Môže pokračovať predmetmi, ktorých hlavným poslaním je vyžarovať krásu: obrazmi, knihami a pod. Mnohí ľudia snívajú o návšteve exotických končín -- zhromažďujú knihy a obrázky o vzdialených mestách a fascinujúcich prírodných scenériách. Hoci to teraz možno vyznie bizarne a neuveriteľne: To sú miesta ich sily! Mali by ich navštíviť! Vôbec nezáleží na tom, že sa tam nemôžu natrvalo usadiť; aj krátkodobý pobyt dokáže človeka, ktorý našiel miesto svojej sily, "obdariť" takými vibráciami, z ktorých potom dokáže dlhodobo ťažiť -- a to nielen zdravotne, ale aj v rovine informácií. Pretože určité informácie obsahujú dôležité vibrácie a platí to aj naopak: určité vibrácie dokážu v nás prehĺbiť citlivosť voči takým informáciam, ktoré nám pomáhajú v sebapoznávaním a tým nás posilňujú.
Starí Rimania hovorili: Život je boj. Mali na mysli to, že sa všetko treba biť a zľutovanie mať len so spojencami? Možno. Život je boj alebo hra - podľa toho, ako ho vnímame. Ak máme málo energie, tak bojujeme o väčší prídel. Ak jej máme dosť, tak sa len hráme. Vesmír je postavený na takých zákonitostiach, ktorých súčinnosť raz pripomína boj, inokedy hru. Nepýta sa nás, či sa nám to páči alebo nie; nezaujíma ho či sme zápasníci alebo pacifisti. Jednoducho je to tak: protiklady musia do seba narážať alebo uzatvárať dočasné kompromisy; protichodné energetické tendencie majú kanibalistickú povahu: živia sa vzájomným požieraním. Toto je na dne dynamizmu, vďaka ktorému stroj vesmíru drží pohromade.

Bojujeme medzi sebou v dennom živote, snažíme sa konať logicky a používať racionálne argumenty. Človek by však nemal zabúdať, že aj v čase prímerí boj pokračuje -- naše energie sa sýtia energiami druhých a platí to aj opačne. Tomuto procesu sa nemožno vyhnúť, možno ho však zušľachtiť tak, aby sme neubližovali a nemenili sa na energetických vampírov. Niektorí ľudia si svoj chudobný energetický potenciál dopĺňajú z energií druhých ľudí. Nevedia, že ak veria kresťanskej, židovskej či muslimskej tradícii, môžu sa obrátiť na anjelov strážnych či ochranných duchov. Tí, ktorým je bližší šamanizmus, môžu hľadať inšpiráciu a radu u svojho silového zvieraťa.

Predstava bytosti, ktorá z neviditeľného sveta dohliada na bezpečnosť človeka v tomto svete, nie je cudzia nijakej kultúre. Z kresťansko-židovsko-muslimskej tradície poznáme postavu cherubína, serafa, anjela. Ľudový folklór obdaril kresťanského anjela -- nebeského posla -- strážnou funkciou. Podľa môjho názoru, táto tendencia má svoje korene v šamanskom svete, v ríši, kde stromy, kamene, zvieratá, hory, lesy, ohniská majú svojich ochranných duchov. Americký antropológ Carlos Castaneda hovorí vo svojich knihách o spojencovi. Postava spojenca však nie je taká jednoznačne dobrotivá ako postava kresťanského strážneho anjela: podľa Castanedu spojenec od človeka vyžaduje určitý spôsob správania, utčitý druh komunikácie. Spojenec, ak ho človek nepochopí alebo ak s ním komunikuje nevhodným spôsobom, môže byť aj nebezpečný. Toto nebezpečenstvo však nevyplýva z toho, že by spojenec bol zlomyseľný; ide skôr o to, že symbolizuje istý druh energie. Je to ako s elektrinou -- ak s ňou vieme narábať pomáha nám, ak nie, môže nás zabiť...
Ako sa s takým silovým zvieraťom komunikuje? V prvom rade treba zistiť, ktoré zviera môžeme považovať za svojho pomocníka. Spôsobov je zrejme niekoľko, niektoré sú jednoduché, menej nápadné, môže sa dokonca stať, že práve prostredníctvom týchto nenápadných "metód" neidentifikujeme svoje silové zviera. Preto je užitočné experimentovať so šamanským (ľahkým) tranzom tak, ako to odporúča Michael Harner -- čiže pomocou zvukovej stimulácie. Tento spôsob nemusí byť vhodný pre každého, predovšetkým tu mám na mysli psychicky labilných ľudí, prípadne tých, ktorí majú nábeh k epilepsii či srdcovým ochoreniam. Monotónne bubnovanie nemusí mať na takýchto jedincov priaznivý vplyv.

So silovým zvieraťom sa šaman stretáva na cestách. Seansa, kde sa bubnuje, je vlastne takouto cestou. Kam tá cesta vedie? Do neviditeľnej ríše. Podľa starých šamanských predstáv jestvuje viac neviditeľných ríší. Väčšina tradícií sa však zhoduje v tom, že existuje svet horný, stredný a dolný. Stredný svet je ríša našej všednej reality; v hornom a strednom svete možno stretnúť rozličné bytosti, medzi nimi aj silové zviera.

Harner uvádza, že ak sa počas štyroch šamanských ciest stretneme s tým istým zvieraťom a navyše uvidíme ho v rôznych podobách a obmenách, môžeme si byť istí, že sme sa stretli so svojím silovým zvieraťom. Niektorí šamani mali aj viac pomocných silových zvierat. Takisto aj tým, ktorí dlhšie experimentujú s ľahkým tranzom vyvolávaným monotónnym zvukom bubna, sa môže objaviť viac silových zvierat. Stáva sa aj to, že časom sa niektoré zvieratá "vytratia" a namiesto nich sa "objavia" nové. Doteraz povedané možno vyznieva trochu divoko a preto by sme si asi presnejšie mali vysvetliť, či také pomocné zviera naozaj existuje alebo je iba výplodom našej fantázie.

V šamanskom myslení je svet fantázie rovnako závažný a plnohodnotný ako svet všednej reality. Preto aj silové zviera sa berie veľmi vážne. Ale kde sa v nás berie obraz silového zvieraťa? Silové zviera je vlastne symbol, ktorý si vyberá naše Nevedomie, aby nám komunikovalo isté informácie. Myslím, že takýto prístup je celkom prijateľný. Nevedomie, ktorého reč je symbolická a ktoré hlbšie a univerzálnejšie dokáže vyjadrovať procesy prebiehajúce v ľudskom tele, ale aj vo sfére transpersonálnej, výberom symbolu, v tomto prípade určitého zvieraťa, nám odovzdáva správu o našich sklonoch a schopnostiach. Inak povedané, silové zviera symbolizuje súhrn tých vlastností, ktoré s tým zvieraťom máme spoločné. Pripomínanie si silového zvieraťa či už v stave ľahkého tranzu alebo v každodennej realite, nám vlastne vymedzuje možnosti nášho konania. Naša sila spočíva v poznaní našich možností.
Silové zviera, ak sa vydávame na cestu do neviditeľných svetov, je sprievodcom. Môžeme ho žiadať o pomoc, nemôžeme však od neho požadovať, aby hovorilo. Silové zviera hovorí rečou symbolov a obrazov, ukazuje možnosti, ktoré máme. Kontakt so silovým zvieraťom treba udržiavať. Buď praktizovaním tranzov alebo aj chvíľkami, počas ktorých vo všedný deň venujeme myšlienky vlastnostiam zvieraťa. Aj zbieranie údajov a obrázkov, či študovanie silového zvieraťa môže napomáhať tomu, aby sme jeho vplyv v našej realite udržovali. Je dôležité, aby sa tento kontakt neprerušoval na dlhší čas, pretože potom sa preruší i príliv energie a prídeme o možnosť kedykoľvek -- napríklad v čase núdze a bezradnosti -- požiadať silové zviera o radu. Zanedbanie tohto kontaktu môže spôsobiť, že silové zviera sa časom z nášho života vytratí. "Zmiznutie" silového zvieraťa však nie vždy znamená reakciu na zanedbanú komunikáciu; môže k tomu dôjsť aj vtedy, keď zviera splnilo svoje poslanie v našom živote a uvoľňuje miesto inému, možno primeranejšiemu, nevyhnutnejšiemu silovému zvieraťu... Treba vedieť, že silovým zvieraťom nemôže byť domestikované, domáce zviera, ale iba tvor žijúci v divočine. Taktiež nemožno považovať za manifestáciu pomocného ducha hmyz, pretože ten môže symbolizovať chorobu alebo chorobné sklony našej osobnosti.

Ďalšia vec, ktorú si treba pamätať: zjavenie sa zvieraťa si nemožno vynucovať: zjavuje sa kedy chce, veď je to prejav istej energie a táto energia je nezávislá na našej vôli. V podstate na túto energiu sa vzťahuje šamanský poznatok, že sila prichádza nevedno odkiaľ a odchádza nevedno kam a keď je raz tu, treba ju využiť. S tým korešpondujú aj Ježišove slová: "Duch si veje, kade chce." Aj súfijskí extatici poznajú túto skúsenosť: keď prichádza milosť, nemožno sa jej ubrániť, nemožno sa pred ňou skryť a keď zas odchádza, nemožno ju zadržať...

Stáva sa aj to, že silové zviera svoju prítomnosť v našom živote signalizuje nielen v stave tranzu či spánku, ale začne sa objavovať akoby náhodne, pri rozličných príležitostiach, aj vo všednej realite: v knihách, na obrázkoch, v televízii. Takéto veci sa skutočne stávajú, rád by som sa im venoval v niektorom z ďalších pokračovaní. Sú to veľmi výrazné signály, len povážte: nejaký jav či sila, s ktorými sa stretávame v sne, vo fantázii alebo v tranze, vyvinie takú energiu, že sa prejaví -- v podobe synchronicít a koincidencií -- v našom každodennom života! Ak sa opakuje viackrát, môžeme si byť istý, že ochranný duch, strážny anjel či pomocné zviera nám chcú niečo oznámiť, odovzdať nejakú informáciu, na niečo upozorniť. Mali by sme zbystriť pozornosť a neignorovať takéto znamenia.
V súčasnosti, keď máme k dispozícii magnetofony a CD prehrávače, a bez väčších ťažkostí sa dajú zohnať nahrávky šamanského bubnovania, kontakt so silovým zvieraťom môžeme udržiavať takmer kdekoľvek -- aj v byte na sídlisku. A tak komunikácia so silovým zvieraťom patrí k ďalším prvkom mestského šamanizmu, ktorý si nevyžaduje odchod do hlbokých pralesov či napodobňovanie nejakých domorodých kultúr... Táto komunikácia môže našu predstavivosť obohacovať, posilňovať našu imunitu, liečiť a učiť sebapoznávaniu, pričom nikto nemusí meniť svoje náboženské presvedčenie a ani z ateistu sa nemusí stať veriaci. Je to hra s predstavivosťou, hra, na ktorú sme kedysi zanevreli a ktorá sa môže stať zdrojom nových inšpirácií.
Zdroj:putnici.sk

Nabudúce napíšem samostatne o forme každého silového zvieraťa-čo to znamená z hľadiska našej budúcnosti aj minulosti-našej cesty :)
 


Komentáře

1 Airlia Desdemona Airlia Desdemona | Web | 21. října 2009 v 15:17 | Reagovat

Dobrý článok! To o tom sídliskovom človeku je zaujímavé... Som rada, že s rodičmi chodím na chatu, tam mám kontakt nielen so živlami, ale aj so susedovými psami :D.

2 Daniela Daniela | Web | 21. října 2009 v 18:16 | Reagovat

odpusť mi spam- tvoj comment ma úplne dostal  :D  :D  :D  :D http://thequeenofice.blog.cz/0909/masters-of-rock-2010

3 Xaphania(webmiss) Xaphania(webmiss) | Web | 21. října 2009 v 19:46 | Reagovat

[2]: Čože? Veď ja som ten článok ani nekomentovala  :-D

4 Ankar Ankar | 6. prosince 2010 v 18:59 | Reagovat

Prepáčte, ak sa vás to dotkne pekne sú tu opísané teoretické veci a asi by ich ani najväší šamani tak podrobne neopísali, žiaľ mestský šamanizmus mi ide asi tak dokopy ako rybička v akváriu, ktorá sa tvári, že pláve v oceáne. Inak veľa zdaru v imaginácii no nenazývajte to prosím šamanizmom-urážate našich predkov.

5 Angelika Angelika | E-mail | Web | 14. října 2012 v 23:43 | Reagovat

Pri meditovaní,som videla silové zvieratá,,bolo mi povedané,,aby som si jedno z nich vybrala--.Je to zajímavé. :-)

6 WaclawW WaclawW | E-mail | Web | 30. dubna 2017 v 18:51 | Reagovat

Velmi pěkný blog, těším se na nová pracovní místa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.